Racionalizácia je obranný mechanizmus, ktorému nikto neunikne. Keď sa niečo pokazí a cítime sa v zákrutách, môžeme sa cítiť ohromení, a preto nie sme schopní adaptívne sa vyrovnať s realitou. Keď zažívame pre naše „Ja“ obzvlášť ohrozujúce situácie, máme tendenciu sa chrániť, aby sme si udržali určitú psychologickú rovnováhu, ktorá nám umožní kráčať vpred s čo najmenším poškodením nášho ega. Racionalizácia je pravdepodobne obranný mechanizmus najrozšírenejšie.
Čo je racionalizácia v psychológii?
Koncept racionalizácie siaha až k psychoanalytikovi Ernestovi Jonesovi. V roku 1908 navrhol prvú definíciu racionalizácie: „Vynález dôvodu na vysvetlenie postoja alebo konania, ktorého motív nie je rozpoznaný“. Sigmund Freud rýchlo prijal koncept racionalizácie, aby mal zmysel pre vysvetlenia neurotických príznakov, ktoré poskytujú pacienti.
Racionalizácia je v zásade forma popretia, ktorá nám umožňuje vyhnúť sa konfliktu a frustrácii, ktorú generuje. Ako to funguje? Hľadáme dôvody - zjavne logické - na ospravedlnenie alebo skrytie chýb, slabostí alebo rozporov, ktoré nechceme akceptovať alebo o ktorých nevieme, ako ich zvládnuť.
V praxi je racionalizácia mechanizmom odmietnutia, ktorý nám umožňuje vyrovnať sa s emocionálnymi konfliktmi alebo vnútornými alebo vonkajšími stresovými situáciami vynájdením upokojujúcich, ale nesprávnych vysvetlení myšlienok, činov alebo pocitov našich alebo iných ľudí, aby sme zakryli skutočné motívy.
Mechanizmus racionalizácie uväznený tým, čo nechceme rozpoznať
Vo všeobecnom zmysle sa uchýlime k racionalizácii, aby sme sa pokúsili vysvetliť a ospravedlniť naše správanie alebo to, čo sa nám stalo, zjavne racionálnym alebo logickým spôsobom, aby sa tieto skutočnosti stali tolerovateľnými alebo dokonca pozitívnymi.
Racionalizácia prebieha v dvoch etapách. Na začiatku sa rozhodneme alebo implementujeme správanie motivované určitým dôvodom. V druhom okamihu zostrojíme ďalší dôvod, ktorý je očividne logický a koherentný a ktorý ospravedlňuje naše rozhodnutie alebo správanie voči sebe aj voči ostatným.
Stojí za zmienku, že racionalizácia neznamená klamstvo - prinajmenšom v najprísnejšom slova zmysle - pretože mnohokrát človek nakoniec uverí v konštruované dôvody. Mechanizmus racionalizácie sleduje cesty, ktoré odchádzajú z nášho vedomia; to znamená, že vedome neklameme seba ani ostatných.
V skutočnosti, keď sa psychológ pokúsi demaskovať tieto dôvody, je normálne, že ich človek poprie, pretože je presvedčený, že jeho dôvody sú platné. Nemôžeme zabudnúť, že racionalizácia je založená na vysvetlení, ktoré je síce nepravdivé, ale je pravdepodobné. Pretože argumenty, ktoré navrhujeme, sú úplne racionálne, dokážu nás presvedčiť, a preto nepotrebujeme rozpoznať našu neschopnosť, chybu, obmedzenia alebo nedokonalosti.
Racionalizácia funguje ako disociačný mechanizmus. Bez toho, aby sme si to uvedomovali, vytvárame vzdialenosť medzi „dobrým“ a „zlým“, pripisujeme si „dobré“ a odmietame „zlé“, aby sme eliminovali zdroj neistoty, nebezpečenstva alebo emočného napätia, ktoré nechceme uznať. Týmto spôsobom sa dokážeme „prispôsobiť“ prostrediu, aj keď svoje konflikty skutočne nevyriešime. Krátko zachránime svoje ego, ale nechránime ho navždy.
Neurológovia z Kalifornskej univerzity zistili, že racionalizačný mechanizmus sa môže rýchlo aktivovať, keď musíme robiť ťažké rozhodnutia alebo keď čelíme ambivalentným konfliktom, bez dlhotrvajúcich úvah, jednoducho ako vedľajší produkt rozhodovania o zmiernení úzkosti, psychickej tiesne a kognitívnej disonancie. samotným rozhodovacím procesom.
Preto si nie vždy uvedomujeme racionalizáciu. Napriek tomu bude toto popretie viac alebo menej intenzívne a trvalé v závislosti od toho, ako veľmi vnímame viac alebo menej hrozivú realitu pre naše „ja“.
Príklady racionalizácie ako obranného mechanizmu v každodennom živote
Racionalizácia je obranný mechanizmus, ktorý môžeme použiť bez toho, aby sme si to uvedomovali v každodennom živote. Azda najstarší príklad racionalizácie pochádza z Ezopovej rozprávky „Líška a hrozno“.
V tejto bájke líška vidí zhluky a snaží sa ich dosiahnuť. Po niekoľkých neúspešných pokusoch si ale uvedomí, že sú príliš vysoké. Opovrhuje ich teda slovami: „Nie sú zrelé!“
V skutočnom živote sa správame ako líška histórie bez toho, aby sme si to uvedomovali. Racionalizácia v skutočnosti vykonáva rôzne psychologické funkcie:
• Vyhnite sa sklamaniu. Racionalizáciu môžeme použiť, aby sme neboli sklamaní vo svojich schopnostiach a aby sme chránili pozitívny obraz, ktorý o sebe máme. Ak sa napríklad pokazil pracovný pohovor, môžeme si klamať sami seba a povedať si, že sme tú prácu vlastne nechceli.
• Nerozpoznávajte obmedzenia. Racionalizácia nás ušetrí od toho, aby sme si museli uvedomiť niektoré svoje obmedzenia, najmä tie, ktoré nás znepríjemňujú. Ak ideme na párty, môžeme povedať, že netancujeme, pretože sa nám nechce potiť, keď je pravda, že sa za tanec hanbíme.
• Únik viny. Máme tendenciu zavádzať racionalizačný mechanizmus do praxe, aby sme zakryli naše chyby a zabránili im pocit viny. Môžeme si povedať, že problém, ktorý nás znepokojuje, by ešte nastal alebo si myslíme, že projekt bol odsúdený na zánik.
• Vyvarujte sa introspekcie. Racionalizácia je tiež stratégia, ako sa do seba nepúšťať, zvyčajne zo strachu z toho, čo by sme mohli nájsť. Svoju zlú náladu alebo neslušné správanie môžeme napríklad ospravedlniť stresom, ktorý sme vyvinuli v dopravnej zápche, keď v skutočnosti tieto postoje mohli skryť latentný konflikt s touto osobou.
• Neuznávajte realitu. Keď realita prekročí naše schopnosti čeliť jej, uchýlime sa k racionalizácii ako obrannému mechanizmu, ktorý nás bude chrániť. Napríklad osoba v násilnom vzťahu si môže myslieť, že je jeho chybou, že neuznáva, že jeho partner je násilný človek, alebo že ho nemiluje.
Kedy sa stáva racionalizácia problémom?
Racionalizácia môže byť adaptívna, pretože nás chráni pred emóciami a motiváciami, ktoré by sme v tom čase neboli schopní zvládnuť. Všetci môžeme zaviesť nejaký obranný mechanizmus do praxe bez toho, aby sme naše správanie považovali za patologické. Čo robí racionalizáciu skutočne problematickou je strnulosť, s akou sa prejavuje, a jej predĺžené predĺženie v čase.
Kristin Laurin, psychologička z University of Waterloo, v skutočnosti uskutočnila sériu veľmi zaujímavých experimentov, pri ktorých ukázala, že racionalizácia sa často používa, ak sa predpokladá, že problémy nemajú riešenie. V zásade je to druh kapitulácie, pretože predpokladáme, že nemá zmysel ďalej bojovať.
V jednom z experimentov si účastníci prečítali, že zníženie rýchlostných limitov v mestách spôsobí, že ľudia budú bezpečnejší, a že zákonodarcovia sa rozhodli ich znížiť. Niektorým z týchto ľudí povedali, že nový zákon o premávke vstúpi do platnosti, zatiaľ čo iným povedali, že existuje možnosť, že budú tieto zákony zamietnuté.
Tí, ktorí verili, že sa rýchlostný limit zníži, sa priklonili skôr k zmene a hľadali logické dôvody na prijatie nového ustanovenia ako tí, ktorí si mysleli, že existuje možnosť, že nové limity nebudú schválené. To znamená, že racionalizácia nám môže pomôcť čeliť realite, ktorú nemôžeme zmeniť.
Riziká použitia racionalizácie ako obvyklého mechanizmu zvládania však zvyčajne vysoko prevyšujú výhody, ktoré by nám mohli priniesť:
• Skrývame svoje emócie. Potlačenie našich emócii môže mať zničujúce dlhodobé účinky. Emócie sú tu na to, aby signalizovali konflikt, ktorý musíme vyriešiť. Ignorovanie ich zvyčajne problém nevyrieši, je však pravdepodobné, že skončia pokryté, čím nás viac zrania a udržujú neprispôsobivú situáciu, ktorá ich generuje.
• Odmietame rozpoznávať svoje tiene. Keď praktizujeme racionalizáciu ako obranný mechanizmus, môžeme sa cítiť dobre, pretože chránime svoj obraz, ale z dlhodobého hľadiska nám nerozpoznanie našich slabostí, chýb alebo nedokonalostí zabráni v ľudskom raste. Môžeme sa zlepšovať, iba ak máme o sebe realistický obraz a sme si vedomí vlastností, ktoré musíme posilniť alebo vylepšiť.
• Odchádzame od reality. Aj keď dôvody, ktoré hľadáme, môžu byť hodnoverné, ak nie sú pravdivé, pretože sú založené na chybnej logike, dlhodobé výsledky môžu byť veľmi zlé. Racionalizácia zvyčajne nie je prispôsobivá, pretože nás stále viac a viac vzďaľuje od reality spôsobom, ktorý nám bráni prijať ju a pracovať na jej zmene, len slúži na predĺženie stavu nespokojnosti.
Kľúče, aby ste prestali používať racionalizáciu ako obranný mechanizmus
Keď klameme sami seba, ignorujeme nielen svoje pocity a pohnútky, ale skrývame aj cenné informácie. Bez týchto informácií je ťažké robiť dobré rozhodnutia. Je to, akoby sme kráčali životom so zaviazanými očami. Na druhej strane, ak dokážeme zhodnotiť celkový obraz jasným, rozumným a samostatným spôsobom, nech je to akokoľvek zložité, budeme schopní vyhodnotiť, ktorá je najlepšia stratégia, podľa ktorej budeme postupovať, ktorá nám spôsobí menšie škody. a to nám z dlhodobého hľadiska prináša väčšie výhody.
Preto je dôležité naučiť sa rozpoznávať svoje emócie, impulzy a motivácie. Existuje otázka, ktorá nás môže dotiahnuť veľmi ďaleko: „prečo?“ Keď nás niečo obťažuje alebo znepríjemňuje, musíme si jednoducho položiť otázku prečo.
Je dôležité neuspokojiť sa s prvou odpoveďou, ktorá vás napadne, pretože pravdepodobne pôjde o racionalizáciu, najmä ak ide o situáciu, ktorá nás obzvlášť ruší. Musíme pokračovať v skúmaní našich motívov a pýtať sa samých seba prečo, až kým nedosiahneme vysvetlenie, ktoré generuje intenzívnu emocionálnu rezonanciu. Tento proces introspekcie sa vyplatí a pomôže nám lepšie sa spoznať a prijať samých seba takých, akí sme, takže sa budeme musieť čoraz menej uchýliť k racionalizácii.
Zdroje:
Veit, W. et. Al. (2019) Odôvodnenie racionalizácie. Behaviorálne a mozgové vedy; 43.
Laurin, K. (2018) Inaugurácia racionalizácie: Tri terénne štúdie zistili zvýšenú racionalizáciu, keď sa očakávané reality stanú aktuálnymi. Psychol Sci; 29 (4): 483-495.
Knoll, M. a kol. Al. (2016) Rationalization (Defence Mechanism) En: Zeigler-Hill V., Shackelford T. (eds) Encyklopédia osobnosti a individuálne rozdiely. Springer, Cham.
Laurin, K. a kol. Al. (2012) Reagencia versus racionalizácia: odlišné reakcie na politiky obmedzujúce slobodu. Psychol Sci; 23 (2): 205-209.
Jarcho, JM a kol. Al. (2011) Nervový základ racionalizácie: zníženie kognitívnej disonancie počas rozhodovania. Soc Cogn ovplyvňuje Neurosci; 6 (4): 460-467.
Vstup Racionalizácia, obranný mechanizmus, ktorým klameme samých seba sa publicó primero sk Kútik psychológie.
