Už ste niekedy zabudli na rande, na ktoré ste nechceli ísť? Alebo ste možno zabudli čakajúcu úlohu, ktorá vo vás vyvolala napätie? Alebo nešťastná skutočnosť? Nie je to nič neobvyklé.
Aj keď máme tendenciu myslieť si na svoju pamäť ako na veľký rezervoár informácií, v ktorom uchovávame svoje pamäte v bezpečí, v skutočnosti sa skôr podobá dynamickému skladu, ktorý sa neustále mení. Naša pamäť prepisuje spomienky a podlieha tiež „motivovanej zábudlivosti“.
Čo je motivovaná zábudlivosť?
Myšlienka motivovaného zabúdania sa datuje od filozofa Friedricha Nietzscheho v roku 1894. Nietzsche a Sigmund Freud sa zhodli na tom, že odstránenie spomienok je formou sebazáchovy. Nietzsche napísal, že človek musí zabudnúť ísť vpred a uviedol, že ide o aktívny proces v tom zmysle, že človek zabúda na konkrétne udalosti ako napr. obranný mechanizmus. Freud sa tiež zmienil o potlačených spomienkach, ktoré vymazávame z našej pamäti, pretože nám spôsobujú príliš veľké škody a nie sme schopní ich integrovať do nášho „ja“.
Jeho myšlienky boli prakticky zabudnuté, ale dve svetové vojny vzbudili záujem psychológov a psychiatrov o tento jav, pretože mnoho veteránov po návrate z boja utrpelo značné a selektívne straty pamäti.
Motivovaná zábudlivosť však nie je „zhoršenie pamätiskôr to znamená „vymazanie“ nežiaducich spomienok, viac či menej vedome. V mnohých prípadoch funguje ako obranný mechanizmus, ktorý blokuje spomienky, ktoré generujú nepríjemné emócie, ako je úzkosť, hanba alebo pocit viny.
Čo nás núti zabudnúť?
Motivovaná zábudlivosť sa môže vyskytnúť z niekoľkých príčin, ako vysvetlili psychológovia z Cambridgeskej univerzity:
• Uvoľnite negatívne emócie. Spomienky, ktorým sa väčšinou vyhýbame, sú zvyčajne tie, ktoré vyvolávajú strach, hnev, smútok, pocit viny, hanbu alebo úzkosť. V praxi sa radšej vyhýbame bolestivým alebo rušivým spomienkam, ktoré nám spôsobujú nepohodlie a nepohodlie. Keď sa nám ich podarí potlačiť z nášho vedomia, tieto negatívne pocity zmiznú a znovu získame emočnú stabilitu.
• Zdôvodnite nevhodné správanie. Keď sa správame nesprávne a toto správanie nezodpovedá nášmu obrazu o sebe, prežívame disonanciu, ktorá nám spôsobuje nepohodlie. Motivovaná zábudlivosť je stratégia, ako sa vyhnúť výsluchom a udržiavať ju status quo krytý. V skutočnosti sa zistilo, že ľudia majú tendenciu zabúdať na morálne pravidlá po tom, ako sa správajú neúprimne.
• Zachovajte si sebaobraz. Máme tendenciu chrániť si sebaobraz tým, že si selektívne pamätáme na pozitívnu spätnú väzbu a zabúdame na negatívne. Toto „zanedbávanie pamäti“ nastáva najmä vtedy, keď máme pocit, že je naša identita ohrozená. V takom prípade vylúčime kritiku a negatívne komentáre z nášho svedomia.
• Opätovne potvrďte viery a postoje. Naše najhlbšie viery sú často tak hlboko zakorenené, že obracajú dôkazy o opaku. Táto strnulosť môže byť do značnej miery spôsobená motivovaným zábudlivosťou, pretože máme tendenciu selektívne si pamätať informácie a vyberať iba to, čo zodpovedá našim názorom a viere.
• Odpúšťajte ostatným. Medziľudské vzťahy sú často sprevádzané potrebou odpustiť priestupky, ktoré nás zranili. V niektorých prípadoch je motivované zabúdanie mechanizmom, ktorý používame na vymazanie týchto priestupkov z našej pamäti a na to, aby sme mohli ísť ďalej.
• Udržujte väzbu. V iných prípadoch motivovaná zábudlivosť vyplýva z potreby udržiavať spojenie s významnou osobou v našom živote. V skutočnosti je to bežný jav u týraných detí alebo dospievajúcich, ktorí potrebujú svojich rodičov. V takom prípade zabúdame na zážitky, ktoré nie sú kompatibilné s obrazom pripútanosti, aby sme uchovali toto citové puto a udržali vzťah.
Mechanizmy motivovaného zabúdania
Motivovaná zábudlivosť sa môže vyskytnúť nevedomky alebo môže byť spôsobená zámerným úsilím zabudnúť na určité skutočnosti alebo podrobnosti. V skutočnosti to môže prebiehať prostredníctvom dvoch mechanizmov:
• Represia. Je to primárny obranný mechanizmus, pomocou ktorého vytláčame svoje nepríjemné alebo netolerovateľné myšlienky, impulzy, spomienky alebo pocity z vedomia. Spravidla sa to vyskytuje napríklad u ľudí, ktorí sa stali obeťami násilných činov, ktoré im spôsobujú takú veľkú bolesť, že najstrašnejšie podrobnosti im vymažú z pamäti.
• Potlačenie. Je to vedomý a dobrovoľný mechanizmus, prostredníctvom ktorého obmedzujeme myšlienky a spomienky, ktoré nám ublížia alebo ktoré nechceme prijať. Keď nás obťažuje pamäť, snažíme sa myslieť na niečo iné alebo zmeniť aktivity, aby sme tento obsah vylúčili z našej mysle.
Z dôvodu odmietnutia pamäte jej odtlačok zmizne v pamäti, čo môže viesť k jej zabudnutiu. Toto aktívne odmietnutie spúšťa neurálne procesy, ktoré bránia prístupu k nežiaducej pamäti, akoby sme blokovali cestu vedúcu k tejto pamäti, takže príde bod, keď ju nebudeme môcť z pamäte načítať.
V skutočnosti sme videli, že úroveň zábudlivosti je úmerná počtu prípadov, kedy potlačíme pamäť. Tento druh zábudlivosti nie je taký neobvyklý alebo zložitý jav, ako by sa mohlo zdať. Ukázal to experiment uskutočnený na Washingtonskej univerzite. Títo psychológovia požiadali skupinu ľudí, aby si dva týždne viedli denník, do ktorého si museli každý deň zapisovať jednu udalosť, ktorá sa im stala. Potom boli požiadaní, aby zúžili dej na dve slová, aby zachytili jeho podstatu a ešte viac sa sústredili na pamäť.
Po týždni vedci povedali polovici účastníkov, že si udalosti z prvých siedmich dní nemusia pamätať, a dokonca ich požiadali, aby sa pokúsili zabudnúť na ne. Preto zistili, že ľudia, od ktorých sa žiada, aby zabudli, si pamätajú menej ako tretinu udalostí zaznamenaných počas prvého týždňa, zatiaľ čo zvyšok si pamätá viac ako polovicu.
Vedci preto dospeli k záveru, že „Ľudia sú schopní úmyselne zabudnúť na autobiografické spomienky, rovnako ako zabudnú na slová v zozname. Tento jav sa vyskytol bez ohľadu na to, či boli udalosti pozitívne alebo negatívne a nad rámec ich emočnej intenzity “.
Zdroje:
Anderson, MC & Hanslmayr, S. (2014) Nervové mechanizmy motivovaného zabúdania. Trendy Cogn Sci; 18 (6): 279-292.
Lambert, AJ et. Al. (2010) Testovanie hypotézy represie: účinky emočnej valencie na potlačenie pamäte pri úlohe „think-no think“. Vedomý. Cogn; 19: 281-293.
Joslyn, SL & Oakes, MA (2005) Riadené zabúdanie na autobiografické udalosti. Pamäť a poznávanie; 33: 577 - 587.
Joormann, J. et. Al. (2005) Pamätanie na dobré, zabudnutie na zlé: zámerné zabudnutie na emocionálny materiál v depresii. J. Abnorm. Psychol; 114: 640–648.
Vstup Motivovaná zábudlivosť, vymazanie z pamäti, čo nás bolí alebo trápi sa publicó primero sk Kútik psychológie.
