Dario Fo e Franca Copperová budú mať svoje múzeum. Nakoniec sú splnené všetky podmienky na to, aby Taliansko poskytlo dôstojný domov pre umelecké dedičstvo s neoceniteľnou historicko-kultúrnou hodnotou.
Nobelova cena za literatúru
Bolo to 9. októbra 1997, keď Dario Fo prijíma v Štokholme Nobelova cena za literatúru. Odmeniť ho je kráľ Gustavo zo Švédska.
"Nobelovu cenu za literatúru udeľuje Dario Fo, pretože si spolu s herečkou a spisovateľkou Francou Rameovou, v tradícii stredovekých šašov, robí srandu z moci a utláčaným vracia dôstojnosť." Švédska akadémia
"Po celom Taliansku je Fo známy ako herec, málo ako „autor“. Namiesto toho sú jeho texty známe a zastúpené po celom svete. Je to zaslúžené ocenenie." Umberto Eco
"Rovnako ako Moliére, aj Fo používal smiech ako zbraň proti bigotom." Le Monde
"Uskutoční sa múzeum Fo-Rame. Záväzok, ktorý som prijal s Dariom Fo, bude rešpektovaný„. Minister kultúry, Dario Franceschini jasne a jednoznačne reaguje na tvrdý postoj Jacopo Fo, syn dvoch veľkých umelcov, ktorí priamo zaútočili na ministra na kolónach republiky a uviedli, že: “Vzal môjho otca a moju matku na prechádzku, múzeum venované im nikdy nevzniklo„. Osobnosti zo sveta zábavy a kultúry poskytli svoje tváre a hlasy, aby sa odvolali v prospech skutočného začiatku projektu. Všetko samozrejme v súlade s Nadácia Fo - Rame.
Slová ministra Franceschiniho o projekte múzea Fo-Rame
"Tá súčasná je budova štátneho archívu, nie múzeum, a od začiatku sme vedeli, že sa jedná o dočasné miesto a že sa to nedá zvládnuť s dobou a metódami múzea. Múzeum bude postavené, opakujem, je to prísľub, ktorý dodržím, bez ohľadu na náklady. Zdroje tam sú, sú tam pridelené. Práve som počul Jacopo Fo na telefóne a už pred časom bolo nadácii navrhnuté ústredie Dogana Vecchia, tiež vo Verone. Odpovedal, že toto miesto je pre neho v poriadku. ““
Taliansko zabúda
Taliansko je neobyčajná krajina, ale často až príliš často zábudlivý. Sme krajina plná osobnosti jedinečný, ktoré sa často až príliš často oslavujú a pripomínajú si viac voni od našich hraníc a vnútri. Pripomínať prácu Daria Fo a Franca Ramea nie je len niečo poslušný, je povinnosť morálny voči dvom umelcom, ktorých pozná a závidí celý svet. Ich odkazom je nesmierne kultúrne dedičstvo, ale ešte väčšie je emočné dedičstvo že tieto diela sa nám neprestávajú vysielať.
Nekonečno materiálu zloženého z textov, výstavných plagátov, kostýmov, kulís. Enormné množstvo materiálu, ktorý potrebuje obrovské miesto, ktoré ho môže obsahovať. A zabezpečiť, aby sa z tohto kultúrneho dedičstva mohli skutočne tešiť všetci. Je veľa tých, ktorí čakajú na to, aby si mohli prezrieť stránky pôvodných spisov, ktoré prešli priamo do dejín svetovej literatúry. Sledujte plagáty chválených predstavení, obdivujte nádherné a originálne kostýmy a pôsobivé kulisy.
Existuje veľa tých, ktorí chcú tento vzduch nadýchnuť, dotknúť sa rukami dôležitej súčasti našej nedávnej histórie. Vedieť to čítať bez filtrov, bez akejkoľvek cenzúry, ktorá stavia gag na genialite a kreativite. Kompletná práca autori Dario Fo a Franca Rame nám umožnia znovuobjaviť alebo objaviť pre najmladších dva obrovské talenty scény, dvoch obrovských umelcov, ktorí s pôsobivou prehľadnosťou a nadhľadom opísali a povedali celé desaťročia talianskej histórie.
Slová ministra kultúry Daria Franceschiniho veštia dobre. Určite sa ozvú hlasy z refrénu, znaky ktorí nebudú na takýto projekt pozerať priaznivo a možno navrhnú možnosti kultúrne určite viac mozgovej. Pre nich a pre ich prípadné bizarné návrhy dávame slová iného genializmu v kurzíve, Dante Alighieri:
Nehovorme o nich, ale pozri a podaj (inf. III, 51)
Skutočné múzeum pre Daria Fo a Francu Rame
Dario Fo a nadácia Franca Rame
